janpitonak

Základné ľudské práva a slobody

Texty, ktoré sú v súčasnosti len s drobnými výhradami prijímané ako základné ľudské práva a slobody, nie sú správne ako som už minule avizoval. Nejedná sa totiž o deklarácie ľudských ale občianskych práv a v tom je zásadný rozdiel. Ľudské práva sú implicitné, ich nositeľom je každá ľudská bytosť a nie sú viazané na žiadneho iného jedinca ani skupinu ani ideológiu. Naproti tomu texty, ktoré sú v súčasnosti akceptované, jednoznačne predpokladajú existenciu skupiny(=štátu), nepokryte preferujú parlamentarizmus, popierajú slobodu voľby, rovnosť individuálnu ale aj kolektívnu, pluralitu riešení a názorov ale najmä individuálnu slobodu a nezávislosť každej ľudskej bytosti. Doporučujem ich pre lepšie pochopenie môjho ďalšieho článku preštudovať v tomto kontexte.

Napriek tomu je nepochybné, že v dobe svojho vzniku, po dlhom období teokraticko-absolutistických foriem feudalizmu text predstavoval svieži vietor v myslení, súčasníkmi ťažko stráviteľnú avantgardu a je výsledkom dlhého ľudského zápasu a obetí. Bolo historickou nutnosťou, že musel stavať na filozofických základoch, ktoré boli k dispozícii a teda nemohol prekročiť tieň svojej doby, úrovne ľudského poznania a chápania základných pojmov a teda zákonite zastaral. Analýzu nesprávnych častí prinesiem nabudúce.

Nasledujúci text vylúčil základné omyly a defekty, aplikoval nevyhnutné zmeny a zovšeobecnenia a dostal sa k jedinej objektívnej podstate, t.j. k jedincovi. Reflektoval aj na mentálne a technologické zmeny a aj právne spory, ktoré priniesol život. Text je dokonale univerzálny, vyvážený, všeobecný, rovný, spravodlivý a jasný.

Základné ľudské práva a slobody

PREAMBULA

Vychádzajúc z toho, že ľudské bytosti sú slobodné a existujú objektívne a nezávisle na akejkoľvek vôli či moci, majú tieto základné práva a slobody, ktoré sú nezávislé na akejkoľvek ľudskej vôli a moci a sú neodňateľné, nezrušiteľné, nepremlčateľné a nescudziteľné.

Článok 1

1.Každý dospelý jedinec je absolútne slobodný. Nie je viazaný na žiadneho iného ani na žiadnu skupinu.

2.Každý jedinec je sám svojim výhradným a bezpodmienečným vlastníkom. Je vlastníkom svojho života a zdravia, všetkých orgánov a tkanív a ostatných biologických materiálov ako aj všetkých substancií, v nich obsiahnutých, chemických zlúčenín a informácií a to najmä DNA, talentu, vedomostí, zručností atď.

3.Každý má právo na život. Nikto nie je povinný žiť.

4.Každý je právna osobnosť.

5.Každý je spôsobilý mať práva.

6. Každý má právo ma slobodu myslenia a svedomia. Každý môže veriť čomu chce. Každý má právo na slobodu prejavu, slobodu získavať, rozširovať a spracovávať informácie.

7.Každý má právo slobodne sa rozhodnúť.

8.Všetci ľudia sú si rovní.

Článok 2

1.Každý má právo slobodne sa združovať s kýmkoľvek za ľubovoľným účelom. Nikto nie je povinný združovať sa s nikým za žiadnym účelom.

2.Všetky formy združovania sú si rovné.

3.Každý má právo slobodne uzatvárať akékoľvek zmluvné zväzky a vzťahy. Nikoho nemožno nútiť do žiadneho zmluvného zväzku a vzťahu.

4.Každý má právo delegovať výkon svojich práv alebo ich častí na tretie osoby. Nikto nie je povinný delegovať výkon svojich práv alebo ich časti na tretie osoby.

5.Nikto nie je povinný uplatňovať si svoje práva, alebo ich časť. Každý má právo vzdať sa uplatňovania ľubovoľnej časti svojich práv a znovu ich nadobudnúť. Nikto nie je povinný vzdať sa uplatňovania ľubovoľnej časti svojich práv a znovu ich nadobudnúť.

Článok 3

1.Každý má právo vlastniť čokoľvek. Nikto nie je povinný vlastniť.

2.Každý má právo konať akokoľvek. Nikto nie je povinný konať.

3.Každý má právo vykonávať slobodne akúkoľvek činnosť, či už komerčnú alebo nekomerčnú alebo akúkoľvek inú. Nikto nie je povinný vykonávať žiadnu činnosť.

4.Každý má právo brániť svoj život, majetok a svoje práva ľubovoľným spôsobom. Nikto nie je povinný brániť svoj život, majetok a svoje práva.

5.Nikoho nemožno chrániť a brániť proti jeho vôli.

6.Každý má právo konať efektívne.

Článok 4

1.Každý má právo slobodne sa reprodukovať. Nikto nie je povinný reprodukovať sa.

2.Deti spadajú výlučne pod jurisdikciu rodičov do dovŕšenia veku dospelosti.

3.Rodičia majú právo obmedziť výkon týchto práv u svojich detí do dovŕšenia veku dospelosti z dôvodu mentálnej a fyzickej vyspelosti dieťa, jeho bezpečnosti a pod. Tieto obmedzenia by mali byť len v miere a rozsahu nevyhnutne nutnom rešpektujúc dôstojnosť dieťaťa ako komplexnej ľudskej bytosti, jeho emocionálny, citový a mentálny vývoj. Cieľom by mala byť výchova celistvej a vyspelej ľudskej bytosti uvedomujúcej si seba a svoje práva.

4.Dospelosťou sa rozumie taký mentálny stav, ktorý jedincovi umožňuje existovať podľa týchto práv.

5.Prírodné zákony sú ľudským nadradené.

Článok 5

Nič a žiadne ustanovenie tejto deklarácie by nemalo byť chápané spôsobom, ktorý by viedol k činnosti a aktivitám smerujúcim k potláčaniu týchto práv a slobôd.

Len v krátkosti a pre ilustráciu si objasníme dva dlhodobo traumatizujúce, polarizujúce a nesprávne chápané okruhy problémov a to interupcie a eutanáziu.

Interupcia je základné a nespochybniteľné právo každej ženy v zmysle článku 1 ods. 2 a 7, článok 4 ods. 1. Spory na túto tému sú len zle maskovaným mužským šovinizmom a bohužiaľ aj archaickým patriachálnym vnímaním spoločnosti majoritnou časťou verejnosti. Je totiž tažko uveriteľná predstava, že v prípade z biologického hľadiska opačného usporiadania by sa v tak osobnej a intímnej veci podriadil muž názoru a rozhodnutiu ženy; je signifikantné, že sa v tejto veci dlhodobo angažuje najmä katolícka cirkev ako inštitúcia prísne hierarchická, centralistická, patriachálna,intolerantná, držiaca sa zásady až vojenskej subordinácie a disciplíny bez akejkoľvek vnútornej demokracie, reflexie a dialógu.

Eutanázia je rovnako základné a nespochybniteľné právo každej ľudskej bytosti v zmysle článkov 1 ods 2,3,7. Akékoľvek spory na túto tému sú bezpredmetné a demoštrujú len zaužívané ale ničím neoddôvodnené dispozičné a majetnícke právo skupiny na jedinca bez akéhokoľvek dôkazu,  že na skupinu bolo toto právo legitímnym spôsobom z jedinca prevedené.

Oba vyššieuvedené problémy(ale aj mnohé ďalšie) jasne demonštrujú bežne rozšírený a prijímaný militantný paternalizmus, sociálne inžinierstvo, impertívny kolektivizmus a absenciu elementárnej úcty k pluralizmu a slobode inej ľudskej bytosti. Sú dôsledkom mylnej a prežitej predstavy štátu ako skupiny vlastniacej svojich občanov.

Teória konštituovania (demokratického ) štátu, ktorá bola publikovaná minule spolu s dnes uverejneným textom základných ľudských práv a slobôd prináša odpovede a riešenia všetkých otázok, ktoré sa v priebehu vekov ale aj v súčasnosti nakopily a neboli uspokojivo vysvetlené a do budúcna vytvára pevný, stabilný ale najmä nespochybniteľný základ pre akúkoľvek formu spolužitia obyvateľov planéty Zem. Poprvý krát v dejinách ľudstva je k dispozícii účinný návod na vytvorenie spravodlivej a rovnej spoločnosti na základe individuality,slobody a rovnosti bez akejkoľvek formy útlaku.