”Štátna moc pochádza od občanov” – ústava SR
Na to, aby bol štát (demokratický), musia byť podniknuté tri základné kroky:
1.Referendum o vzniku štátu.
V tomto kroku slobodní a nezávislí jedinci deklarujú vôľu združiť sa v štátnom útvare a nikto nie je povinný sa ho zúčastniť. Nezúčastnení jedinci zostávajú mimo vznikajúci útvar.
2.Referendum o návrhoch ústavy.
Každý má právo predložiť návrh dokumentu, ktorý definuje základné pravidlá koexistencie zakladateľov štátu, kreovanie a rozdelenie legislatívnych a exekutívnych orgánov a kompetencií a p.(ústava). Každý jedinec, ktorý v prvom kroku deklaroval vôľu združiť sa v štátnom útvare, má právo hlasovať za ten návrh, ktorý ho najviac oslovil.
3. Referendum o tom, či dokument s najväčším počtom hlasov je akceptovaný všetkými jedincami, ktorý v prvom kroku deklarovali vôľu združiť sa v štátnom útvare .
Tým je vznik štátu dovŕšený a prijatý dokument právne platný a záväzný.
Z vyššie uvedených bodov vyplýva aj to, čo to štát vlastne je. Štát je forma združovania sa jedincov, je to sekundárny ale nie nevyhnutný dôsledok existencie ľudských bytostí a ako taký ho treba demystifikovať a dať mu len také miesto, ako mu prináleží.
Dalším dôsledkom je niekoľko závažných skutočností:
-jedinec je štátu nadradený, pretože existuje objektívne a nezávisle na existencii a vôli štátu.
-na planéte Zem neexistuje de iure žiadny štátny útvar, ktorý by mal akúkoľvek legitimitu. Všetky ”štáty”, slovensko nevynímajúc, sú buď viac alebo menej zhora transformované diktatúry, totality a autokracie, alebo priamo vojenské režimy a tyranie, pretože vyššieuvedený postup nikdy nikde v histórii neprebehol .
-neexistencia štátov znamená aj neexistenciu nadnárodných a medzinárodných inštitúcií ako napr. EÚ, OSN, NATO, OECD a podobne
-neexistujúce sú aj národná legislatíva, medzinárodné zmluvy, pretože nebol kreovaný žiaden zákonodarný a exekutívny orgán, na ktorý by boli legálne a korektne prenesené právomoci z jedinca.
-právny status na planéte je absolútne právne vákum a verejnosťou tolerovaná anarchia (ľudia s predmetným stavom súhlasia z neznalosti, analógia informovaného súhlasu).
Dlhodobo všeobecne a bez akýchkoľvek pochybností akceptovaným omylom je mýtus o výlučnosti a unikátnosti štátotvornosti národa a prirodzeného práva národa na sebaurčenie, ktoré nie je ani prirodzené, ani právo. Národ je rôznorodá, záujmovo a hodnotovo heterogénna skupina, ktorá nikdy nebola jasne obsahovo a formálne definovaná a nikdy objektívne (ako každá iná forma združovania) nevznikla a teda de iure nejestvuje, jedná sa o imperatívny prežitok. Tento fundamentálny defekt (okrem mnohých iných) obsahuje aj ústava tzv.slovenskej republiky hneď v preambule a aj to je jeden z dôvodov, prečo je nesprávna a neplatná. Jediným a právoplatným štátotvorným prvkom je každá individuálna entita, pretože spôsobilosť jedinca mať práva (”právo mať práva”) je nespochybniteľná axióma a iba jedinec môže toto právo delegovať na tretie osoby.
Iba jedinec má právo na sebaurčenie a je jediným objektívnym nositeľom moci.
Problémovým dokumentom zostáva aj všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá taktiež nekorešponduje s vyššieuvedenými skutočnosťami, existencia štátu je braná ako základná premisa, je archaická, rozvláčna, v mnohých prípadoch ambivalentná a pozitívne diskriminačná a nutne vyžaduje prepracovanie. Aktuálne textové znenie prinesiem nabudúce.
Je zrejmé, že súčasný právny stav je veľmi nebezpečný a je nutné bezodkladne horeuvedeným postupom zadefinovať štátnosť, ústavnosť a právnosť.